Súčasná situácia nám zabraňuje pracovať s deťmi individuálne a pokračovať v začatej náprave reči. Ponúkam niekoľko návrhov cvičení, ktoré môžu rodičia realizovať so svojimi deťmi v rámci hier a zábavy doma. Pomôžu Vám aj pečiatky- obrázky zvieratiek a vecí, ktorými sme si jednotlivé precvičované cviky pomenovali. Prajem príjemnú zábavu!

Pomôže aj masáž tváre
Dôležitou súčasťou korekcie nesprávneho tvorenia hlások u detí sú prípravné cvičenia. Ich cieľom je zlepšiť dýchanie, rozvíjať motoriku orgánov, ktoré sú potrebné pri tvorení hlások. V ranom veku dieťaťa je účinné využívať i tzv. pasívne prípravné cvičenia, ku ktorým patrí masáž tváre krúživými pohybmi či hladkanie, jemné poštipkávanie líc. Tieto činnosti uvoľňujú oromotorické svalstvo, zlepšujú jeho koordináciu. Je dobré odpútať veľkú sústredenosť dieťaťa na hovoridlá, ktorá je rušivá a znižuje výkon. K tomu pomôže aj pomasírovanie šije a pliec. 

Dychové cvičenia
Cieľom dychových cvičení je zvyšovanie kapacity pľúc, ktorá je často znížená. Dieťa sa učí správne dýchať a ekonomicky využívať dýchanie. V úvodných etapách dychových cvičení fúkame do čohokoľvek čo dieťa zaujme: bublifuk, pierka, nafukovacie hračky, balón...
Pre ďalšiu logopedickú prácu je nutné, aby sa deti naučili fúkať nosom, neskôr ústami a nakoniec striedavo raz nosom, raz ústami. Môžeme použiť zrkadielko, ktoré sa zarosí, alebo kúsky papiera, vaty, ktoré fúkaním deti posúvajú po podložke.
Výdychový prúd vzduchu môžeme usmerňovať aj nasledovne:
- stlačením krídel nosa nasmerujeme výdychový prúd do ústnej dutiny
- zatvorením úst nasmerujeme výdychový prúd do nosa
- dýchame na zrkadielko striedavo nosom a ústami, aby sa zarosilo
- fúkame cez slamku (napr. do vody pri kúpaní)

Cvičenia na zlepšenie obratnosti pier

Artikulácia človeka, ktorý nepoužíva pery dostatočne a presne je nezreteľná a nezrozumiteľná. Pohyblivosť pier býva u mnohých detí chybnou výslovnosťou oslabená. Na zlepšenie obratnosti pier sa odporúčajú cviky- zovretie, stisnutie pier, mľaskanie perami, držanie rozličných predmetov medzi zatvorenými perami bez pomoci zubov, vysunutie pier- dávanie pusy, vyfúknutie výdychového vzduchu striedavo ľavým a pravým kútikom úst. Náročnejšie sú cvičenia, ktoré pozostávajú zo spojenia viacerých cvikov. Keď sa tieto cvičenia realizujú pred zrkadlom s využitím zrakovej opory a vhodnej motivácie, dieťa si ich rýchlo osvojí.

Cvičenia na zlepšenie obratnosti jazyka

Jazyk má najdôležitejšiu úlohu pri tvorení hlások. Pre deti predškolského veku je najľahšie napodobniť pohyb jazyka dopredu a dozadu, zľava- doprava, hore- dolu, oblízať hornú a dolnú peru. Ťažšie cviky, ktoré sú náročnejšie na koordináciu sú pohyb jazyka do kruhu, okolo pier na obe strany, „klopanie“ končekom jazyka o jeden bod na podnebí a následne na iný bod.
Zložitejšie cviky sú aj tie, ktoré imitujú zívanie, prehĺtanie, pískanie. U detí, ktoré nevyslovujú hláskyk,g,h,ch sa využíva napr. precvičovanie kloktania. 
Správna výslovnosť hlások č, š, ž, d, t, n, l, r si vyžaduje, aby dieťa dokázalo zdvihnúť jazyk k hornému ďasnu, tesne za horné zuby. Najskôr však musí zvládnuť oblizovanie hornej a dolnej pery, „ počítanie zúbkov“ na hornom a dolnom zuboradí, potom striedavo pritláčať špičku jazyka na horné a dolné ďasno. Ústa sú pri týchto cvičeniach otvorené, zuby oddialené , fixované, sánka je pri tom bez pohybu! Odporúčaným cvikom je aj pritlačenie jazyka o horné podnebie , mľaskanie a imitácia „cvalu koníka“.
Pred nácvikom správnej výslovnosti sykaviek c, s, z a hlások ť, ď, ň sa dieťa učí jazyk nie len zašpicatiť,
ale aj sploštiť (vyplazovanie jazyka priamo- „do špičky“ a následne sploštenie- „do lopaty“). Dbajte na
dôsledné prevedenie cviku.

              Kllikni na obrázok pre zväčšenie.

Fonematické uvedomovanie
Dieťa, ktoré nevie rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť precvičovanej hlásky, len ťažko dosiahne, aby sa u neho nová, správna výslovnosť zafixovala. Tréning fonematického vnímania sa začína identifikáciou zvukov. Dieťa by malo najskôr rozlišovať nápadne odlišné “nehláskové“ zvuky napr. rozlíšiť tóny a šumy  (strúhadlo, zvonček). Potom sa môže prejsť na rozlišovanie čoraz príbuznejších tónov s určovaním zdroja zvuku bez toho, aby dieťa predmet videlo. Zdokonaľovaniu fonematického uvedomovania pomáha aj posilňovanie citu pre rým a vnímanie melódie.
Zrelá schopnosť fonematickej analýzy u dieťaťa – predškoláka je podmienkou úspešného osvojovania si čítania a písania. Je to schopnosť uvedomiť si hláskovú štruktúru slova, schopnosť vedome narábať s hláskami, skladať z nich slabiky , slová, pomenovať prvú a poslednú hlásku v slove , diferencovať zvukovo podobné slová (kosa- koza) a pod.

Reč predškoláka
Jednou zo zložiek školskej zrelosti je aj reč dieťaťa. Okrem správnej a čistej výslovnosti jednotlivých hlások by mali mať deti osvojenú primeranú slovnú zásobu, mali by vedieť používať gramaticky správnu reč, sformulovať a správne vyjadriť svoju myšlienku či požiadavku. Porozumieť hovorenému prejavu, vedieť sa primerane dlhý čas sústrediť a počúvať. V tomto má nezastúpiteľnú úlohu čítanie rozprávok, alebo príbehov zo života detí, ktoré dieťa zaujmú. Teraz je na čítanie, a najmä na to večerné, tá správna doba.
Deti obľubujú hádanky. A tie, typu: „ Je to zviera a začína sa na M“ nám môžu spríjemniť aj čakanie u zubára.
 

Praktické rady rodičom
- Najdôležitejšia práca pri náprave reči dieťaťa spočíva na rodičoch. Každodenné, pravideľné cvičenie je pri náprave výslovnosti dieťaťa veľmi dôležité.
- Cvičeniam venujte každý deň pár minún (stačí 10 minút denne). Využívajte čas prechádzky, cestu autom, čakanie v čakárni u lekára, či čas pri hre. Radšej viackrát denne a krátko.
- Nikdy dieťa do činnosti nenúťte! Vymyslite si hru, alebo stačí vysvetlenie, prečo treba „jazýček trénovať“. ( Využite pečiatky, ktoré znázorňujú jednotlivé oromotorické cviky. Ak si vyrobíte karty s týmito symbolmi, môžete si s nimi zahrať hru podobnú Čiernemu Petrovi, alebo Pexeso. Nemusíte hrať so všetkými kartami. Stačí vybrať tie, ktoré má dieťa ešte precvičovať.)

- Stanovte si presné pravidlá a tie pri práci dodržiavajte.
- Pri cvičení venujte pozornosť len svojmu dieťaťu.
- Výslovnosť opravujte len pri príležitosti, ktorá dieťa nestresuje. Nikdy nie, ak je rozrušené, mutné, unavené.
- Neporovnávajte jeho výkony s inými deťmi či dospelými.
- Veľa chváľte a povzbudzujte nie len za úspech, ale aj za vynaloženú snahu.
- Pri nácviku a hrách je veľmi dôležitá dobrá nálada a pozitívne nastavenie.

Ukážku z cvičenia si môžete pozrieť po kliknutí: video-1587579397.mp4