"My chytili sme sa do služby ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú."
Vedúcou osobnosťou v slovenskej romantickej literatúre a slovenského národného života v období národného obrodenia bol Ľudovít Štúr. Tento významný jazykovedec, spisovateľ, politik a novinár zohral významnú úlohu v procese kodifikácie spisovnej slovenčiny.
Narodil sa v roku 1815 v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, kde získal aj základné vzdelanie. Študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe a evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko – slovenskej.
Aktívne vystupoval proti národnému útlaku a presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Po zrušení spoločnosti pôsobil ako zástupca profesora Pálkoviča na Katedre reči a literatúry československej. Dva roky študoval v Halle a po návrate zo štúdií prednášal na lýceu o slovanských a európskych literatúrach, aktívne vystupujúc proti pomaďarčovaniu Slovákov.
V roku 1843 spolu s Hurbanom a Hodžom kodifikoval nový slovenský spisovný jazyk na základe stredoslovenského nárečia. Potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny odôvodnil vo svojom diele Nárečia slovenskuo a potreba písania v tomto nárečí.
Za jeho národnú činnosť ho v roku 1843 odvolali z katedry. Zomrel v roku 1856 v Modre.
Na našej škole sme si pripomenuli 200.výročie narodenia významného národovca rozhlasovou reláciou a nástenkou. Žiaci vypracovali zaujímavé projekty a zasúťažili si v kvíze , kde boli otázky zo života a diela Ľudovíta Štúra.
